Používanie domov  pre prácu na diaľku je  v jednotlivých krajinách odlišné, je veľmi tažké robiť porovnávacie analýzy na základe ich názvu a funkcie. Napriek tomu môžeme povedať, že vyspelé krajiny už viac rokov  užívajú tento spôsob zamestnania.

Domy pre prácu na diaľku sú používané v širokom rozsahu v jednotlivých krajinách. Zhruba tretina zamestnávateľov v EU zabezpečuje aspoň príležitostne prácu pre pracujúcich na diaľku.  Pomer sa mení pomaly, za desať rokov vzrástol len o niekoľko percent. V Európe je najviac teleworkerov v Dánsku a na Izlande, kde viac ako dve tretiny podnikateľov zamestnáva zamestnancov na diaľku.

Krajiny vykazujúce najvyšší podiel pracovníkov na diaľku v porovnaní s celkovou produktívnou populáciou sú severské štáty Dánsko (takmer 10 %), Fínsko (vyše 8 %) a Švédsko (8 %), ďalej Holandsko (9 %), Veľká Británia (7 %), naopak, Francúzsko alebo Taliansko patria medzi krajiny s minimálnou pracovnou silou na diaľku.

Ako vo všetkom, čo sa týka informačných technológií, aj v tomto prípade zaostáva Európa za Spojeným štátmi. Iná situácia je v technicky vyspelom Japonsku, tam sa v súčasnosti podiel pracovníkov na diaľku pohybuje len okolo 1 % . Podľa výskumu preferencií spoločnosti MORI (Computer Business Review 7/99) celých 57 % pracovníkov v USA by radšej pracovalo doma a len 36 % dáva prednosť práci v kancelárii. Pre porovnanie s Európou: obrátené preferencie majú Švédi, pretože 49 % preferuje kancelárske prostredie a len 34 % domácu kanceláriu, vo Francúzsku a vo Veľkej Británii sú preferencie vyrovnané.

Na Slovensku je situácia značne odlišná, podľa reprezentatívneho prieskumu agentúry FOCUS z roku 2000 iba 1 % respondentov by pracovalo ako teleworker, aj to väčšinou popri hlavnom zamestnaní.

Podľa výskumu preferencií spoločnosti MORI (Computer Business Review 7/99) celých 57 % pracovníkov v USA by radšej pracovalo doma a len 36 % dáva prednosť práci v kancelárii. Pre porovnanie s Európou: obrátené preferencie majú Švédi, pretože 49 % preferuje kancelárske prostredie a len 34 % domácu kanceláriu, vo Francúzsku a vo Veľkej Británii sú preferencie vyrovnané.

Síce aj v Maďarsku je počet teleworkerov veľmi nízky, ale keď chceme správne porovnať význam práce na diaľku a iných netypických foriem v  starých priemyselných odvetviach, musíme sledovať ich smerovanie a nie údaje.  V Maďarsku, v Örkényi, otvorili v roku 2007 prvý a doteraz jediný dom, v ktorom sa pracuje na diaľku.

V USA napríklad od roku 1999 existuje zákon, ktorý upravuje zriaďovanie a stavbu domov, v ktorých sa pracuje na diaľku, zákon určuje  ročné minimálne výdavky v sume  50 000 amerických dolárov za jednu agentúru. Okolo Washingtonu je napríklad 14 takých domov  v prevádzke, ktorých prioritným cieľom je zriadenie pracovísk, ktoré sú bližšie k bydliskám zamestnancov a tým znížujú premávku vo veľkom meste.

Podľa prieskumu WorldAtWork (2009) v USA v roku  2005  päť percent zamestnancov využilo služby domov pre prácu na diaľku, potom taktiež v roku 2005 ich pomer už bol  8%, čo poukazuje na pomalý nárast.

Podľa prieskumov spoločnosti MORI v USA  57 % zamestnancov by pracovalo radšej v domácom prostredí, 36 % zamestnancov uprednostňuje prácu v kancelárií. V porovnaní s Európou majú odlišné preferencie Švédi, lebo  49 % preferuje kancelárske prostredie a len 34 % domácu kanceláriu. Vo  Francúzsku a vo Veľkej Británii sú preferencie vyrovnané.

V roku 2011 budú  zriadené nové domy pre prácu na diaľku. V Maďarsku by sa tak rozšíril súčasný stav, t.j. by už boli dva, keďže v Nagykőrösi sa plánuje tiež založiť dom pre prácu na diaľku. Na území Slovenska, konkrétne vo Svodíne, bude takýto dom otvorený ako prvý takéhoto rázu.